Simferopol' (ven.: Симферополь [sʲɪmfʲɪˈropəlʲ], ukr.: Сімферополь [sʲimfɛˈrɔpɔlʲ], krim.-tat.: Акъмесджит / Aqmescit «vauged mečet'») om lidn Kriman keskuzpalan suvipäivlaskmas. Se om pol'saren i Simferopolin lidnümbrikon administrativine keskuz, kahtenz' lidn eläjiden lugun mödhe.

Simferopol'
Симферополь (ven.)
Сімферополь (ukr.)
Акъмесджит / Aqmescit (krim.-tat.)
 Lidnanznam
 Flag
Valdkund Venäma - de fakto
Ukrain - de jure]]
Eläjiden lugu (2019) 341,527 ristitud
Simferopol' Симферополь (ven.) Сімферополь (ukr.) Акъмесджит / Aqmescit (krim.-tat.)
Pämez' Natal'ja Malenko
(kül'mku 2018—)
Telefonkod +7−3652,
ende +380−652
Aigvö UTC+3

Istorii vajehta

Nügüdläižen eländpunktan aluz om pandud vl 1784.

Simferopol' šingotase mašinansauvomižel («Fiolent»-tegimen elektroinstrument i laivanavtomatik, pnevmatikan tegim), sömtegimištol, nahktegesiden omblendfabrikal i himižel tegimel (kodihimii, plastik).

Geografijan andmused vajehta

 
Lidnan rajonad i alištunuded territorijad vn 2017 elokus.

Lidn sijadase Salgir-jogen randoil (ukr.: Салги́р, 232 km pitte), 350 m ü.m.t. keskmäižel korktusel. Simferopolin vezivaradim om saudud ülezjogen, täuttihe vl 1956, se om lidnan suvipäivnouzmaižeks röunaks. Lähembaine lidn om Bahčisarai 30 km suvipäivlaskmha avtotel Sevastopolihesai.

Simferopol' jagase koumeks rajonaks: Raudten, Keskuzline i Kiivan. Nell' lidnanvuittušt žilod da üks' muite žilo mülüdas lidnümbrikho Simferopolin ližaks.

Eläjad vajehta

Vl 2013 lidnan eläjiden lugu oli 337 285 ristitud, vn 2014 Venäman rahvahanlugemižen mödhe — 332 317 ristitud (ümbrikon ühesa kümnendest). Kaikiš suremb ristitišt oli 343 565 eläjad vl 1989 i 343 644 eläjad vl 2001. Lidnümbrikon pind om 107,41 km².

Rahvahad (lidnan eläjad, enamba 0,4% vl 2014): venänikad — 67,8%, ukrainalaižed — 12,1%, krimantatarlaižed — 8,3%, totarlaižed — 1,5%, armenijalaižed — 0,8%, vaugedvenälaižed — 0,8%, evrejalaižed — 0,4%, toižed rahvahad — 2,3%, rahvahuden ozutandata — 6,0%.

Irdkosketused vajehta



Kriman lidnad
Kriman Tazovaldkund Alupk | Alušt | Armänsk | Bahčisarai | Belogorsk | Džankoi | Feodosii | Jalt | Jevpatorii | Kerč | Krasnoperekopsk | Saki | Simferopol' | Sudak | Ščelkino | Vanh Krim
Sevastopol' Balaklav | Inkerman | Sevastopol'


Venälaižen Federacijan subjektoiden pälidnad
Abakan | Alauz'lidn | Anadir' | Arhangel'sk | Astrahan' | Barnaul | Belgorod | Birobidžan | Blagoveščensk | Bränsk | Čeboksarad | Čeläbinsk | Čerkessk | Čit | Elist | Gatčin | Gorno-Altaisk | Groznii | Habarovsk | Hanti-Mansiisk | Irkutsk | Iževsk | Ivanovo | Jakutsk | Jaroslavl' | Jekaterinburg | Joškar-Ol | Kaliningrad | Kalug | Kazan' | Kemerovo | Kirov | Kizil | Kostrom | Krasnodar | Krasnogorsk | Krasnojarsk | Kurgan | Kursk | Lipeck | Magadan | Magas | Mahačkal | Maikop | Moskv | Murmansk | Nal'čik | Nar'jan Mar | Novosibirsk | Omsk | Orel | Orenburg | Penz | Perm' | Petropavlovsk Kamčatkal | Petroskoi | Piter | Pskov | Rostov Donal | Räzan' | Salehard | Samar | Saransk | Saratov | Siktivkar | Simferopol' (de fakto) | Sevastopol' (de fakto) | Smolensk | Stavropol' | Sur' Uz'lidn | Suvisahalinsk | Tambov | Tomsk | Tul | Tver' | Tümen' | Uf | Ulan Ude | Ul'janovsk | Vladikavkaz | Vladimir | Vladivostok | Volgograd | Vologd | Voronež