Varšav

Pol'šanman pälidn dai sen kaikiš suremb lidn

Varšav, pagin. Aršav (pol'š.: Warszawa [varˈʂava], jidiš: וואַרשע / Varše , saks.: Warschau, latin.: Varsovia), täuz' nimituz om Varšav-pälidn (pol'š. Miasto stołeczne Warszawa), om Pol'šanman pälidn (vspäi 1596) da kaikiš suremb lidn. Mugažo se om Mazovijan sodaveikundan administrativižeks keskuseks, mülüb sihe.

Varšav
Warszawa
 Lidnanznam
Coat of arms of Warsaw.png
 Flag
Flag of Warsaw.svg
Valdkund Pol'šanma
Eläjiden lugu (2016) 1,748,916[1] ristitud
Pind 517,24 km²
Varšav Warszawa
Pämez' Rafal Tšaskovski
(kül'mku 2018—)
Telefonkod +48−22
Aigvö tal'vel UTC+1,
kezal UTC+2


Lidnan rajonad

IstoriiRedigeeri

Eländpunkt om lidnan statusanke vspäi 1323. Toižen mail'man sodan aigan (1939−1945) Krakov oli pälidnaks, Varšavan 85% oli pandud mantazole, sidä kesken istorine keskuz. Keskusen vaiše pen' pala om udessaudud i vaiše irdpolel.

Geografijan andmusedRedigeeri

Lidn sijadase valdkundan keskusen päivnouzmas, Visl-jogen randoil, 78..116 m korktusil valdmeren pindan päl.

Varšav jagase 18 lidnrajonha.

EläjadRedigeeri

Vl 2014 eläjiden lugu oli 1 729 119 ristitud. Enamba 3,1 mln elädas lidnaglomeracijas (6 100,43 km², 2016. voz').

Lidnan edeline pämez' oli Hanna Gronkevič-Val'c (tal'vku 2006 — kül'mku 2018).

TransportRedigeeri

Avtobusad, tramvaid da ezilidnelektrojonused oma kundaližeks transportaks lidnas da sen ümbrištos. Vspäi 1995 metro radab lidnas (vl 2016 om 2 jonod, 28 stancijad, 29,2 km raudted). Kaks' päraudtestancijad om lidnas.

Frederik Šopenan nimel nimitadud rahvahidenkeskeine soda- da civiline lendimport (WAW) sijadase 8 km keskusespäi lidnan südäimes, sen suvipäivlaskmaiženno röunanno. Sišpäi tehtas reisid mail'madme, Evropan äjihe pälidnoihe da järedoihe lidnoihe, čarterreisid Keskmeren, Kariban meren da Indižen valdmeren lebutahoihe, jügureisid, mugažo Pol'šanmadme. Toine rahvahidenkeskeine Modlin-lendimport (WMI) sijadase 49 km pohjoižhe Varšavan keskusespäi. Sišpäi tehtas reisid Evropan järedoihe lidnoihe.

HomaičendadRedigeeri

  1. Stan na 30.06.2016. // Baza Demografia. Ludność (Demografine baz. Ristitišt). — Główny Urząd Statystyczny (demografia.stat.gov.pl). (pol'š.)

IrdkosketusedRedigeeri



Pol'šanman sodaveikundad da niiden administrativižed keskused
Alakarpatan (Žešuv) | Alaläšan (Belostok) | Alasilezijan (Vroclav) | Kujavijan da Pomorjen (Bidgošč, Torun') | Lodzin (Lodz') | Lüblinan (Lüblin) | Lübušan (Gožuv-Vel'kopol'ski, Zelöna Gur) | Mazovijan (Varšav) | Opolen (Opole) | Penen Pol'šanman (Krakov) | Pomorjen (Gdan'sk) | Päivlaskmpol'žen Pomorjen (Ščecin) | Silezijan (Katovice) | Suren Pol'šanman (Poznan') | Sventokšistan (Kel'ce) | Varminiž-Mazuran (Ol'štin)


Evropan pälidnad
Afinad | Amsterdam | Andorr la Vel'j | Baku | Belgrad | Berlin | Bern | Bratislav | Brüssel' | Budapešt | Buharest | Dublin | Hel'sinki | Jerevan | Kijev | Kišinöv | Kopenhagen | Lissabon | London | Lüblän | Lüksemburg-lidn | Madrid | Minsk | Monako-lidn | Moskv | Nikosii | Oslo | Pariž | Podgoric | Prag | Reikjavik | Rig | Rim | San Marino-lidn | Sarajevo | Skopje | Sofii | Stokhol'm | Zagreb | Tallidn | Tbilis | Tiran-lidn | Vaduc | Vallett | Varšav | Vatikan | Ven | Vil'nüs