Voskresensk (ven.: Воскресе́нск) om Venäman lidn da raudtesol'm Moskvan agjan suvipäivnouzmas. Se om Voskresenskan lidnümbrikon administrativine keskuz (edel vn 2019 semendkud — rajonan).

Voskresensk
Воскресенск
 Lidnanznam
 Flag
Valdkund Venäma
Eläjiden lugu (2023) 95,037 ristitud
Pind 38,78 km²
Voskresensk Воскресенск
Telefonkod +7−49 644-x-xx-xx
Avtokod 50, 90, 150, 190, 750
Aigvö UTC+3 (MSK+0)

Istorii vajehta

Eländpunkt mainitase ezmäižen kerdan voziden 1577−1578 aigkirjas kuti Voskresenskoje-žilo, nimitihe Sündun Eläbzdusen (ven.: воскресение) jumalanpertin mödhe. Ühtennimine žilo raudtestancijanno šingotaškanzihe vl 1862. Radnikžilo sai lidnan statusad vn 1938 14. päiväl heinkud.

Voskresensk šingotase mineraližiden heretusiden järedal tegimel[1] (vspäi 1931, fosforan alusel), mašinansauvomižel, sauvondmaterialiden pästandal (savič[2], raudbetontegesed, «Tehnonikol'»-katuzmaterialad), fetran fabrikal i špaleroiden tegimel. Cementantegim radoi vn 2016 uhokuhusai, om konservacijas. Fosforitoiden Lopatinskii-löudmižsija sijadase kümnes kilometras päivnouzmha lidnan pohjoižespäi.

Geografijan andmused vajehta

Lidn sijadase lidnümbrikon suves, Moskv-jogen hural randal tobjimalaz, 120 m ü.m.t. keskmäižel korktusel. Matkad Moskvhasai om 80 km lodeheze. Lähembaižed lidnad oma Kolomn suvhe, Beloozörskii lodeheze, Jegor'jevsk päivnouzmha-pohjoižpäivnouzmha.

Avtomobiline Moskvan sur' rengaz (A108-trass) om lidnan pohjoižröunaks. Voskresensk-raudtestancii radab lidnan pohjoižpalas vspäi 1862, sen ližaks nell' tošt stancijad oma lidnan röunoiš «Moskv — Räzan'»-keskustal 16 km pitte (ajelten Moskvaspäi): «88. km»-platform, Šifernai, Moskvoreckai, Cemgigant.

Eläjad vajehta

Vl 1939 lidnan ristitišt oli 17 231 eläjad, vl 1959 — 44 759 eläjad. Vn 2010 Venäman rahvahanlugemižen mödhe lidnan eläjiden lugu oli 91 464 ristutud, rajonan (nüg. lidnümbrik) koume videndest. Kaikiš suremb lidnan ristitišt om 90..95 tuhad eläjid vspäi 2005 (94 121 rist. vl 2016 i 95 495 rist. vl 2021).

Rahvahad (2010): venälaižed — 95,5 %, totarlaižed — 1,2 %, toižed rahvahad — 3,3 %.

Ortodoksižen hristanuskondan ühesa pühäpertid[3] oma kaičenus i saudud lidnas: seičeme jumalanpertid i kaks' časounäd. Niiden ližaks 19. voz'sadan lopun Jumalanmaman Katken puine jumalanpert' ei ole kaičenus.

Voskresenskan kolledž[4] om lidnan professionaližen opendusen aluzkundaks.

Galerei vajehta

Homaičendad vajehta

  1. Voskresenskan minheretusiden tegim «Uralhim»-kompanijan uralchem.ru-saital. (ven.)
  2. Voskresenskan savičuntegimen sait (ао-вкз.рф). (ven.)
  3. Voskresenskan pühäpertid sobory.ru-saital. (ven.)
  4. Voskresenskan kolledžan sait (восколледж.рф). (ven.) (+äikel'ne avtomatine känduz)

Irdkosketused vajehta



Moskvan agjan lidnad
Aprelevk | Balaših | Beloozörskii | Bronnici | Čehov | Černogolovk | Dedovsk | Dmitrov | Dolgoprudnii | Domodedovo | Drezn | Dzeržinskii | Dubn | Elektrogorsk | Elektrostal' | Elektrougli | Fräzino | Golicino | Himki | Hot'kovo | Istr | Ivantejevk | Jahrom | Jegor'jevsk | Kašir | Klin | Kolomn | Korolöv | Kotel'niki | Krasnoarmeisk | Krasnogorsk | Krasnozavodsk | Krasnoznamensk | Kubink | Kurovskoje | Likino-Dulövo | Litkarino | Lobn' | Losino-Petrovskii | Luhovici | Lüberci | Mitišči | Možaisk | Naro-Fominsk | Noginsk | Odincovo | Orehovo-Zujevo | Ozöri | Pavlovskii Posad | Peresvet | Podol'sk | Protvino | Puščino | Puškino | Ramenskoje | Reutov | Rošal' | Ruz | Sergijev Posad | Serpuhov | Solnečnogorsk | Stupino | Šatur | Ščolkovo | Zaraisk | Zvenigorod | Žukovskii | Taldom | Vanh Kupavn | Verei | Vidnoje | Visokovsk | Volokolamsk | Voskresensk