Golicino (ven.: Голи́цыно) om Venäman lidn Moskvan agjan keskuzpalan päivlaskmas. Mülüb Odincovon lidnümbrikho (edel vn 2019 vilukud — rajonha), sen kaikiš penemb lidn nelläspäi.

Golicino
Голицыно
 Lidnanznam
 Flag
Valdkund Venäma
Eläjiden lugu (2023) 22,908 ristitud
Pind 20 km²
Golicino Голицыно
Telefonkod +7−49 869-x-xx-xx
Avtokod 50, 90, 150, 190, 750
Aigvö UTC+3 (MSK+0)

Istorii vajehta

Eländpunktan aluz om pandud vl 1870 kuti raudtestancii udel «Moskv — Smolensk»-keskustal da žilo senno — Golicinan lidnut (ven.: Голицынский городок). Nimitihe Golicinad-heimon lähižen usadiban mödhe. Šingotihe suriden puzuiden (mastn'oiden) pletindal tegimišton täht i umoiden kezaküläpertidenke möndal. Edel Tošt mail'mansodad hebonvodindan institut radoi žilos (sirtihe Iževskha vl 1954), sid' keramikan tegim i pähižiden fabrik. Žilo sai lidnan statusad vn 2004 9. päiväl sügüz'kud.

Golicino šingotase savičun i krepindapakuden tegimel[1], lindfermiden mašiništon tegimel[2], avtoteiden sauvondan edheotandal i instrumentan pästandal, mugažo lebutahoks (om severt-se adivpertid puištonke i aktivižen lebun keskusid).

Geografijan andmused vajehta

Lidn sijadase lidnümbrikon keskuzpalan suves, Väzömk-jogen hural randal tobjimalaz (ven.: Вязёмка 20 km pitte, Moskvan oiged ližajogi), 180 m ü.m.t. keskmäižel korktusel. Kaks' padoseinäd om saudud jogel, ned sätas uitoid. Matkad Moskvhasai (Moskvan rengazavtotehesai) om 30 km pohjoižpäivnouzmha, lidnümbrikon Odincovo-keskushesai om 20 km pohjoižpäivnouzmha. Lähembaine lidn om Krasnoznamensk (SATÜ) ühtes kilometras suvipäivnouzmha.

Golicino-raudtestancii radab lidnan pohjoižes «Moskv (Vaugedvenäman päraudtestancii) — Smolensk»-keskustal vspäi 1870. «Vaugedvenäma»-avtote (M1-trass) om lidnan suviröunaks. Moskvan agjan pen' rengazavtote (A107-trass) mäneb lidnan päivnouzmas.

Eläjad vajehta

Vl 1939 žilon ristitišt oli 7 853 eläjad, vl 1959 — 11 503 eläjad. Vn 2010 Venäman rahvahanlugemižen mödhe lidnan eläjiden lugu oli 17 593 ristutud, rajonan (nüg. lidnümbrik) viž procentad. Kaik 17 660 eläjad oli lidnas vl 2017. Kaikiš suremb lidnan ristitišt oli 23 315 eläjad vl 1989 i om nügüd'.

Rahvahad (2010): venälaižed — 93,0 %, ukrainalaižed — 2,6 %, toižed rahvahad — 4,4 %.

Ortodoksižen hristanuskondan nell' pühäpertid[3] oma saudud lidnas vspäi 2000: koume jumalanpertid i časoun'.

Golicinon röunmaveren institut[4] om lidnan professionaližen opendusen aluzkundaks, se mülüb Venäman FVR:an strukturha.

Galerei vajehta

Homaičendad vajehta

  1. Golicinon savičuntegimen (keramiktegimen) sait (gkz.ru). (ven.)
  2. Golicinon avtomatizacijan abutusiden kodvtegimen sait (gozsa.ru). (ven.)
  3. Golicinon pühäpertid sobory.ru-saital. (ven.)
  4. Golicinon röunmaveren institutan sait (gpi.fsb.ru). (ven.)

Irdkosketused vajehta



Moskvan agjan lidnad
Aprelevk | Balaših | Beloozörskii | Bronnici | Čehov | Černogolovk | Dedovsk | Dmitrov | Dolgoprudnii | Domodedovo | Drezn | Dzeržinskii | Dubn | Elektrogorsk | Elektrostal' | Elektrougli | Fräzino | Golicino | Himki | Hot'kovo | Istr | Ivantejevk | Jahrom | Jegor'jevsk | Kašir | Klin | Kolomn | Korolöv | Kotel'niki | Krasnoarmeisk | Krasnogorsk | Krasnozavodsk | Krasnoznamensk | Kubink | Kurovskoje | Likino-Dulövo | Litkarino | Lobn' | Losino-Petrovskii | Luhovici | Lüberci | Mitišči | Možaisk | Naro-Fominsk | Noginsk | Odincovo | Orehovo-Zujevo | Ozöri | Pavlovskii Posad | Peresvet | Podol'sk | Protvino | Puščino | Puškino | Ramenskoje | Reutov | Rošal' | Ruz | Sergijev Posad | Serpuhov | Solnečnogorsk | Stupino | Šatur | Ščolkovo | Zaraisk | Zvenigorod | Žukovskii | Taldom | Vanh Kupavn | Verei | Vidnoje | Visokovsk | Volokolamsk | Voskresensk