Bethoven Lüdvig van
Lüdvig van Bethoven (saks.: Ludwig van Beethoven [ˈluːtvɪç fan ˈbeːt.hoːfən]; sünd. 16. tal'vku, valatadud 17. tal'vku 1770, Bonn, Vestfalii, Germanii, Pühä Rimalaine imperii — kol. 26. keväz'ku 1827, Ven, Avstrijan imperii) — saksalaine muzikankirjutai, dirižor da pianist, üks' «venalaižiš klassikoišpäi».
Bethoven Lüdvig van | |
saks.: Ludwig van Beethoven[1] | |
Lüdvig van Bethovenan portretan pala (pirdi Karl Štiler, 1820) | |
radmižen toižend: | |
---|---|
sündundan dat: | |
sündundan sijaduz: |
Lua tõrge kohal Moodul:Sources 177. real: attempt to concatenate local 'letter' (a nil value). |
kolendan dat: |
Lua tõrge kohal Moodul:Sources 177. real: attempt to concatenate local 'letter' (a nil value). |
kolendan sijaduz: |
Lua tõrge kohal Moodul:Sources 177. real: attempt to concatenate local 'letter' (a nil value). |
tat: | |
mam: | |
avtograf: | |
sait: | |
Bethoven Lüdvig van VikiAitas | |
Om sädusid VikiPurtkiš |
Bethoven om kaikiš järedamb person Evropan klassižes muzikas keskes klassicizmad da romantizmad. Hän om arvostadud lujas muzikankirjutai, edestadas Bethovenan muzikad paksus lujas.
Muzikankirjutai tegi sädusid kaikiš žanroiš: operad, baletad, muzikad dramatižiden spektakliden täht, töd horan täht.
Läz sadad Bethovenan muštnikoid oma letud 54 lidnoiš videl kontinental.
Sädused vajehta
- ühesa nomeruidud simfonijad, niiden kesken № 3 «Vägimehiden» i № 6 «Pastoraline»;
- kahesa simfoništ ezivändod, sidä kesken «Leonora» № 3;
- viž koncertad fortepianon täht orkestranke;
- muzik dramlavastusile: «Egmont», «Koriolan», «Stefan-kunigaz»;
- kuz' noriden voziden sonatad fortepianon täht;
- 32 sonatad fortepianon täht, «32 variacijad do-minor», i läz 60 p'jesad fortepianon täht;
- kümne sonatad violižen i fortepianon täht;
- koncert violižen täht orkestranke, koncert violižen, violončelin i fortepianon täht orkestranke («koumekerdaine koncert»);
- viž sonatad violončelin i fortepianon täht;
- sonat valtornan i fortepianon täht;
- 16 jändekvartetad;
- kuz' triod;
- «Prometein sädused»-balet;
- «Fidelio»-oper;
- Üläihastuseline mess;
- vokaline «Edahaižennoks mel'heižnaižennoks»-cikl;
- pajod erazvuiččiden runokirjutajiden sädusile, rahvahanpajoiden ümbriradmižed.
Homaičendad vajehta
- ↑ SG C. Ludwig van Beethoven (1770-1827), German composer // Allergy and Asthma Proceedings — Providence: OceanSide, 1996. — Vol. 17, Iss. 4. — P. 226–228. — ISSN 1088-5412; 1539-6304
- ↑ 2,0 2,1 2,2 Беетговенъ // Энциклопедический лексикон — СПб.: 1836. — Т. 5. — С. 161–162.
- ↑ Бетховен, Людвиг, Բեթհովեն, Լյուդվիգ // Энциклопедический словарь / под ред. И. Е. Андреевский — СПб.: Брокгауз — Ефрон, 1892. — Т. IIIа. — С. 643–644.
- ↑ Ludwig van Beethoven — 2010.
- ↑ Internet Broadway Database — 2000.
- ↑ Wired / M. Streshinsky — San Francisco: Condé Nast, 1993. — ISSN 1059-1028; 1078-3148
- ↑ International Music Score Library Project — 2006.
- ↑ The Fine Art Archive — 2003.
- ↑ 9,0 9,1 9,2 Deutsche Nationalbibliothek Record #118508288 // Integrated Authority File — 2012—2016.
- ↑ https://www.musik-sammler.de/artist/ludwig-van-beethoven
Bethoven Lüdvig van Vikiaitas |
Nece kirjutuz om vaiše ezitegez. Tö voit abutada meile, ku kohendat sidä da ližadat sihe. |