Järven pind sarikšsaridenke om läz 9700 km². [[Wp/vep/Vezi|Veden]] mülündmärmülü järves om 285 km³. Piduz’Piduz pohjoiespäipohjoižespäi suvehepäi om 245 km, kaikiš suremb leveduz’leveduz om 91,6 km. Keskmäine süvüz’süvüz om 30 m, kaikiš suremb süvüz’süvüz om 127 m. 50 jogidjoged lanktebalangetas järvhe, kano vaiše üks’ - [[Wp/vep/Süvär’|Süvär’]] (Svir’) - lähteb Änižespäi. Änižen randal om 3 lindoidlidnad: [[Wp/vep/Petroskoi|Petroskoi]], [[KondopogaWp/vep/Kondopog|KondopogaKondopog]] da [[Wp/vep/Medvežjegorsk|Medvežjegorsk]].
Änižes om 1650 saridsared. HeidenNiiden pind om 224 km². HeidenSariden keskeslugus om [[Wp/vep/Kiži|Kiži]]-sar’, kudambal om XV-XX voz’sadoidan 89 puiženpušt arhitekturan muštpachidmuštpacast XV-XX voz’sadoid (časounidčasounäd, pühäkodid, küläkodidküläpertidid, mel'nicoidmellicad da aitoidaitod). Nece kogomuzkeraduz om pandud UNESKOUNESCO:n mail’man ühthivaroidankal’huziden lugetišesnimikirjuteshe. Änižen päivnouzmrandal om 1200 petroglifoid[[Wp/vep/petroglif|petroglif]]ad (pirdatusid kal'l'os) IV - II tuhid vozidvoz’tuhad edel meiden aiganlugendadvodenerad).
== Irdkosketused ==
* [http://photocity.ru/Album61/idx.php Fotoal’bom «Ladoga da Änine»] (venäkelel)▼